Žil fantóm Opery skutočne v parížskych katakombách? (3)
Našiel sa jeho byt
Celý príbeh by týmto mohol kľudne skončiť a nikto by nepochyboval, že ide o legendu. Ale má to jeden háčik, ktorý potvrdzuje nielen Leroux, ale aj Renata de Waele o niekoľko desiatok rokov neskôr. V roku 1907 sa hľadá miesto, kam uložiť fonografické záznamy najslávnejších operných diel pre budúce generácie. Je vybrané podzemie Opery Garnier. Keď sa robotníci prekopú cez ejdnu zo stien, objavia za ňou dvojizbový byt, komfortne vybavený vymoženosťami 19. storočia. Najprv si neuvedomujú svoj objav, a preto začnú byt bez milosti likvidovať. Po niekoľkodennej práci objavia mŕtvolu. "Zle sa rozkladala, bola veľká a bezpochyby mužská. Lebka bola dosť zdeformovaná." rozpráva de Waele. Nie je pochýb, že v podzemí opery skutočne žila znetvorená bytosť.
Záhada s kostlivcom
Než sa ale stihne čokoľvek v tomto objave učiniť, kostra mizne a nikto netuší kam. Ale aj bez hmatateľného dôkazu sa začnú okamžite rozvíjať všemožné teórie o pôvode bytu a záhadného kostlivca. Odporci "fantóma opery" napríklad tvrdia, že mŕtvola patrí jednému z členov Parížskej komuny (dočasného štátneho zriadenia v Paríži v rokoch 1870-1871). V podzemí Opery Garnier majú jej prívrženci totiž zriadené väzenie. Mŕtvola by tak mohla byť pozostatkom jedného zo zabudnutých väzňov. "Kobky väzenia ale neboli v tejto časti podzemia" vyvracia teóriu da Waele. Ďalšia legenda hovorí o akejsi speváčke, ktorá v podzemí zabila svojho ctiteľa a zakopala ho tam. Alebo že by to bol skutočne Erik - fantóm parížskej opera? To nikto netuší. Špekuluje sa, že kostra skončila medzi ostatnými obeťami parížskej komuny, pochovanými v podzemných chodbách Paríža.
Opera ničí dôkazy
Stanovisko vedenia Opery Garnier je v dnešnej dobe opradené malou rúškou tajomstva. Opera legendu potvrdzuje ako fakt, ale to je asi tak všetko. Detaily o záhadnej postave 19. storočia si necháva pre seba. I Renata de Waele tvrdí, že v archívoch opery neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by hovoril za fantóma. "Ak by existoval, opera by ho znižila." hovorí da Waele. Román Fantóm opery sa po prvý raz objavil na verejnosti v roku 1910. Až 15 rokov potom vystupuje jeho autor Leroux s novinovým článkom, v ktorom tvrdí, že fantóm existoval. Dokonca sa nachádzajú aj spisovateľove denníky, ktoré majú do celej záhady vniesť trochu svetla, ale verejnosť k nim nemá prístup.
Vydá podzemie v decembri svoje tajomstvo?
Na smrteľnej posteli, 15. marca 1927 v juhofrancúzskom mestečku Nice, Leroux z posledných síl prehlasuje: "Musíte mi veriť... v tom, že príbeh je pravda." Tento rok v decembri (teda už minulý rok - pozn. autorky blogu) sa parížska opera chystá sprístupniť časť podzemia verejnosti . uvidíme, či pravda o tajmonom fantómovi konečne vypláva na povrch.
Komentáře
Přehled komentářů
Je potřeba článek trochu oživit fotodokumentací , aby nebyl jen polemikou o legendě Opery Garnier . Je mnoho zajímavých fotek podporující realitu Fantóma. michelangelo2@seznam.cz
aha
(Tibbi-Shäe, 29. 1. 2009 14:06)takže je to pravda. No to ma teší. :) Je to fakt pekný príbeh, len dosť smutný.
Re: aha
(Fantómova dáma, 23. 9. 2011 16:33)Práve smutné príbehy patria medzi najkrajšie :)
Nutná fakta !
(Erik, 14. 1. 2014 2:39)